Verejná večera z “odpadkov”, návšteva z Chile a úžasná skúsenosť z hytte

Erasmus v Osle pokračuje. Myslel som si, že po Orientation week sa môj program trošku preriedi a mne ostane viac voľného času. Opak je pravdou. Okrem školy, ktorá je na prípravu o dosť časovo náročnejšia ako v ČR, sa prakticky každý deň niečo deje. Niekedy sú to univerzitné akcie, inokedy párty či spoločné varenie v študentskej dedine. Navyše sme sa s pár ďalšími Erasmákmi zapojili do mládežníckej enviro asociácie Spire a prvú akciu už máme za sebou.

Organizácia je založená len na dobrovoľníkoch, ktorí vo viacerých nórskych mestách tvoria lokálne skupiny. Ich hlavnými témami sú potraviny, klimatická zmena a medzinárodný obchod. V Osle sme rozdelení na 2 skupiny. Starší a hlavne miestny sa venujú politickému lobingu, skúmajú rôzne dohody, ktoré ovplyvňujú Nórsko v jednej z vyššie spomínaných tém. Ďalšia skupina (v ktorej som zapojení aj ja) sa venuje hlavne usporiadavaniu verejných akcií, ktoré rozširujú povedomie o environmentálnych problémoch a hlavne ich riešeniach. Stretávame sa každý týždeň a prvú akciu už máme za sebou.

Zorganizovali sme večeru z “odpadkov”, presnejšie jedla, ktoré je stále vhodné na konzumáciu, no z rôznych dôvodov sa vyhodí. Deň pred večerou sme sa rozdelili na niekoľko skupín a v noci šli prehľadávať kontajnery za supermarketmi. Dobrou správou je, že v centre Osla už vraj väčšina supermarketov dáva “odpad” do centrálnej potravinovej banky, ktorá ich neskôr distribuuje tým, čo ich potrebujú. Z predmetu Environment and Innovation tam plánujeme  exkurziu (investigatívnu reportáž teda môžete očakávať na konci marca). Naša skupinka v love úspešná nebola. Po 2 hodinovom plížení sa po meste sme nenašli prakticky nič. Väčšina kontajnerov bola zakmnutá či schovaná vnútri. Cestou späť do študentskej dediny sme sa zastavili pri supermarkete, kde dumpstrujeme bežne (je asi 3 minuty od našeho ubytovania). Tam to bolo oveľa lepšie. Našli sme niekoľko bagiet, cestovinových či quinových šalátov, tortíl, zeleninu, veľké množstvo čučoriedok a dokonca aj tri korpusy na koláč… Ďalší deň sme naše nálezy spojili s úlovkami ostatných a mohlo sa začať variť.

Mali sme pred sebou niekoľko druhov omáčok, neznáme druhy zeleniny, cestoviny, ryžu, pečivo. Pri podobnom varení si naozaj rozvíjate vašu kreativitu, kombinujete nekombinovateľné a objavujete nové chute. Varilo nás asi 10 a Ind, ktorý mal byť šéfkuchár a rozdávať rozkazy prišiel o hodinu a pol neskôr. Klasika. Proste klasická improvizácia. Po 3 hodinách varenia sa nám podarilo zaplniť jedlom tri celé stoly – cestovinový šalát, kari s kokosovým mliekom, opekaná zelenina so sladkokyslou omáčkou, koláče, banánový chleba…. Báli sme sa, či príde dosť ľudí, a tak sme sa snažili pozvať našich známych Erasmákov. Zafungovalo to. Čo iné sme mohli čakať? Na večeru zadarmo v Osle vám snáď nikto nemôže povedať nie. Dohromady prišlo okolo 70 ľudí, v krátkosti sme predstavili problematiku plýtvania a mohlo sa stolovať.

Vedeli ste, že 1/3 svetovej produkcie jedla sa vyhodí? Časť z potravín zostane na poli, pretože nevyhovuje požiadavkam supermarketov, ďalšia sa zničí pri distribúcií či predaji a pomerne veľkú časť vyhodia samotní konzumenti, ktorí za ňu zaplatili. Je to nielen nemorálne, keďže na svete je stále okolo 800 miliónov ľudí, ktorí trpia podvýživou, ale aj neudržateľné, pretože plýtvame obrovským množstvom prírodných zdrojov, ktoré boli na produkciu využité. Voda, ľudská práca, ropa – ktorá sa používa nielen na prepravu, ale aj na výrobu chemických hnojív. Samotné poľnohospodárstvo je jedným z najväčších príčin klimatickej zmeny a my nie sme schopní vyprodukované jedlo skonzumovať.

Po jedle následovalo video, ktoré bližšie opisovalo celý problém a možné riešenia. Odporúčam si ho pozrieť:

Po videu následoval krátky quiz na rovnaké téma a výherkyňa dostala ručne robené mydlo, ktoré bolo vyrobené na jednom zo Spire workshopov. Jedlo aj program si všetci pochvalovali a aj náš organizačný tím zhodnotil celú akciu za viac ako úspešnú.


Studen Association Day
Ďalšou skvelou akciou bol Student Association Day. Ako som už spomínal, veľkou súčasťou študentského života v Nórsku sú asociácie, alebo spolky, do ktorých sa študenti zapájajú. Ide naozaj o obrovskú škálu aktivít od športu, vedu, cez politiku, bary až ku koníčkom ako napr. pivárstvo. Všade v univerzitnom campuse boli stánky s jednotlivými asociáciami, ktoré prezentovali svoje aktivity a lákali potenciálnych nováčikov (napr. aj koláčmi zadarmo :D). Bolo tu naozaj veľké množstvo environmentálnych spolkov, ktoré sa venujú rôznym aktivitám. Najväčšou z nich je Divestment Campaign, kedy študenti lobujú za to, aby univerzita prestala investovať do fosílnych palív (najmä ropy), čo je v Nórsku citlivé téma. Veľmi zaujímavá bola taktiež konverzácia s deckami zo študentského parlamentu. Každoročne tu prebiehajú študentské voľby, kde sa zvolia 6 kanditáti, ktorí sú na následujúci rok zamestnaní na plný úväzok, aby sa naplno mohli venovať týmto aktivitám. Wau. Keď som povedal, že v ČR nemáme ani celoštátnu úniu študentov, neverili vlastným ušiam. Snáď sa tej únie skoro dočkáme aj my. Sama ale nepríde :/.


Návšteva z Chile
Keďže prvý krát vo svojom živote bývam v svojej izbe, rozhodol som sa využiť Couchsurfing a prichýliť niekoľkých cestovateľov.

Pozn: Pre tých, čo o couchsurfingu nepočuli, je to online stránka, ktorá spája cestovateľov: tých, ktorí cestujú a tých, ktorí sú momentálne doma. Namiesto toho, aby ste sa pri cestovaní ubytovali do luxusného hotela, či hostela plného cudzincov za veľa peňazí, prostredníctvom tejto platformy si môžete nájsť niekoho z lokálnych obyvateľov mesta (dediny), ktorí vás zadarmo ubytuje a naviac často ukáže okolie, či miesta, ku ktorým sa bežný turista nedostane, alebo uvarí tradičné jedlo danej krajiny.  Couchsurfing funguje to na princípe solidarity a pohostinnosti. Samozrejme že aj tu sa nájdu ľudia, ktorí chcú len využiť systém a nikoho nikdy neubytujú – len cestujú zadarmo, či si celý projekt pomýlili s tindrom aelbo sexzoznamkou. Z vlastnej skúsenosti ale prevažujú skvelí ľudia.

S couchsurfingom mám zatiaľ len dobré skúsenosti. Prichýlili ma cezeň v Anglicku, Nemecku, Holandsku, Indii, Chorvátsku či Olomouci :D, a ja som ponúkol nocľah Australanovi v Trenčíne a dvom Francúzskam v Olomouci. Keďže som zatiaľ nemal žiadnu negatívnu skúsenost, určite chcem pokračovať a využiť pol rok v Osle. Nie som síce lokál a moje znalosti o Osle sú zatiaľ celkom obmedzené, no aspoň cestovatelia uvidia, ako si žijú Erasmáci v Nórsku.

Prvým hosťom bol Mauricio z Chile. Mal niečo po 30tke, no duchom bol tak 25-ročný. Aj keď mal doma dobre platenú prácu (ITčkar), rozhodol sa cestovať a tak strávil rok na Novom Zélande. Do Nórska priletel rovno z USA, kde mal sezónnu prácu – s kamošom vianočnými svetielkami zdobili americké domy.

Prišiel až večer, takže sme si hneď uvarili tortilly s ryžou, šalátom a opekaným baklažánom. Naviac doniesol fľašu  skvelého červeného vína, ktoré som si naozaj vychutnal. Ani nechcem vedieť, koľko by stálo tu. Skrátka chutná večera so skvelým vínom a zaujímavými debatami.

Ráno sme sa šli prejsť k jazeru za študentskou dedinou, ktoré je celé zamrznuté. Krajina bola zasnežená a obloha vyzerala ako rozliate mlieko. Nádhera. Mauricio mal z toho veľký zážitok, lebo po prvý krát stál na zamrznutom jazere. Krásne miesto na prechádzku. Okolo nás sa korčuľovali páry, naháňali spokojné psy a na chodníčku okolo jazera bežali Nórovia, ktorých ani takéto počasie nezastaví pred tým, aby každú možnú chvíľu strávili v prírode. Jeden týpek si to dával krížom cez jazero na bicykli :DD. To som ešte ozaj nevidel. Po obede som musel ísť variť už spomínanú večeru z “odpadu”, takže si Mauricio aspoň popozeral sám v kľude mesto a neskôr prišiel na verejnú večeru. Po nej sme sa s pár Erasmákmi vybrali do alternatívnej časti mesta na jazzový koncert. Keďže ďalšie ráno mu išlo skoro lietadlo a odo mňa by bola cesta veľmi komplikovaná, druhú noc teda strávil v hostely v centre mesta. Celkom netradičný pobyt v Osle, ale o tomto couchsurfing je.


Noc v “hytte”
Hytte znamená po slovensky chata. V Nórsku tvoria tieto chatky obrovskú časť miestnej kultúry. Dokonca sme o nich mali aj prednášku počas úvodného týždňa. Vraj 48% Nórov má prístup aleaspoň k jednej hytte. Neznamená to, že ju všetci vlastnia – skôr, že niekto z ich rodiny či známych má hytte, ku ktorej majú kedykoľvek prístup. Klasicky je to jednoduchá chatka niekde na samote v horách, no samozrejme že už sú aj moderné hytte napr. so saunou. Väčšina zo stereotypov o hytte sa nachádza v tejto vtipnej pesníčke, naozaj odporúčam pozrieť:

3 Nórovia (ktorých mená sú príliš komplikované na zapamätanie, nie to ešte na písanie), ktorí pre nás naposledy zorganizovali “opekačku na snehu” zorganizovali trip do jednej hytte kúsok od Osla. V piatok po škole sme išli rovno na metro, ktoré nás vyviezlo von z Osla. Odtiaľ sme kráčali asi hodinu po totálne zamrznutej ceste – presnejšie povedané zamrznutom potoku. Niektorí ľudia už boli na chate, iní pôjdu až večer, keď sa im skončí škola. Keďže s nami nebol žiadny Nór, cestu sme porovnávali s fotkami, ktoré nám poslali ako nápovedy. Pár pádov nás neodradilo a kráčali sme ďalej. Vlastne sme si ani neboli istí, či ideme správne, no stmievalo sa, a tak sme len pridali do kroku.
“Neviem si predstaviť, ako tadiaľto pôjde posledná skupinka po tme,” hovorí Angličanka Millie.

Zrazu sa pred nami zjavila obrovská drevená chata. Vnútri bolo krásne bledé drevo, horiaci krb s pár pohodlnými gaučami, dlhé drevené stoly s lavicami, moderná kuchyňa a inak naozaj minimalistické vybavenie. Krása. Túto a stovky ďalších chát vlastní štát. Pri preberaní kľúčov sa vraj len spýtajú, koľko nás bude a dotyčnému predajú kľúče. Veria, že ich človek neoklame a že chatu zanechá v takom stave v akom ju našiel. Každý sme platili 50 NOK (čiže asi €5, čo je naozaj skvelá cena). Nóri uvarili pre všetkých mäsožrútov tradičné mäso zo soba a my vegetariáni sme si spravili výborný indický dal s čerstvým koriandrom a ryžou. Keďže stoly boli ozaj dlhé, zmestili sme sa všetci a mohli sme spolu stolovať pri sviečkach. Uvedomil som si, ako rád mám dlhé stoly a spoločné jedlá. Spájajú totiž ľudí, tentokrát hneď z niekoľkých svetových kontinentov a úplne iných kultúr. Do rána sme sa rozprávali pri krbe, hrali rôzne hry a spievali pri gitare. Skvelý večer.


Ako asi vidíte, zatiaľ si to tu užívam plnými dúškami. Pred odchodom som z celého Erasmu nerobil žiadnu vedu. Je to už predsa tak bežné. Bral som to za samozrejmé. Čím dlhšie tu ale som, tým viac si uvedomujem, aký je každý jeden z nás privilegovaný tým, že má podobnú možnosť. Naším rodičom, či väčšine svetovej populácie, ktorá je šťastná, ak uspokojí svoje základné potreby, sa o niečom podobnom môže len snívať. Na to časo zabúdame a stále sa sťažujeme. Nesmierne si celú túto skúsenosť vážim a teším sa na ďalšie zážitky, diskusie či panorámy.

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s