Prvý týždeň je za mnou. Nebol to len sen?

Prvý týždeň mám skoro za sebou. Pokúsim sa s vami podeliť o pár zážitkov a dojmov.

Erasmus Student Netowork pre nás pripravili Orientation week – týždeň na zoznámenie sa s novými ľuďmi, prostredím, univerzitou, mestom či systémom štúdia. Program bol nabitý celý týždeň. Prezentácie, workshopy, párty. Nechcel som nič zmeškať, no na druhú stranu som bol často unavený. Slnko v Osle vychádza okolo 9 ráno, zapadá po 15. Ráno sa mi nechce vstávať, veď vonku je ešte tma. Okolo piatej poobede na mňa príde únava a najradšej by som si zdriemol. Postupom času sa to ale zlepšuje. Verím, že je to len otázka času.

Len na University of Oslo je tento semester 450 výmenných študentov. Ďalšie stovky študujú na iných univerzitách v Osle. Bol som dosť prekvapený, že je tu obrovské množstvo študentov z Ameriky, Austrálie či Ázie. Očakával som, že tu budú hlavne Erasmáci, teda študenti z Európy. Hneď na začiatku sme boli rozdelení podľa fakúlt, na ktorých študujeme. Ja som pod fakultou Social Science, kde sme ďalej rozdelení do 5 Buddy groups. Každá skupina má svojho Buddy (kamoša), ktorý je Nór a pripravuje pre nás program, pomáha nám s vybavovaním rôznych vecí, papierov atď.

V pondelok sme mali krátky úvod, po ktorom nasledovala prednáška na téma Are Smart Cities Truly Smart?, kde nám Per Gunnar Roe (odborník na urbanismus) vysvetlil pojem Smart City, ako k celému konceptu pristupuje Oslo a keďže sme na fakulte sociálnych vied, rozprával veľa o sociálnych dôsledok mestského plánovania. Naozaj zaujímavá prednáška, o ktorej by mohol byť pravdepodobne celý článok, ale toľko času nemám a asi ani vy (ach tá rýchla doba).


Ďalej sme počas týždňa mali niekoľko prednášok o nórskej kultúre, jedlách, tradíciách. Najviac sa mi páčila tá o hytte – chatkách v horách, ktoré sa dedia z generácie na generáciu a tvoria obrovskú súčasť nórskej kultúry. Jeden z prednášok bola o študentských asociáciách, ktorých je na University of Oslo cez 200. Ide buď o športové kluby, alebo kaviarne, puby či rôzne záujmové skupiny, časopisy… Prakticky všetky kaviarne a puby v univerzitnom campuse sú riadené študentmi, vďaka čomu, si tam môžete dať jedno z najlacnejších pív v meste (0,5l len za €5, no neber to). Študenti sú tu teda naozaj aktívni a jeden z najlepších spôsobov, ako sa zoznámiť s Nórmi je zapojiť sa do študentských aktivít. Cez prestávku sme čakali pred prednáškovou miestnosťou a zrazu sa pred nami objavili traja Nóri, hrajúci improvizačné divadlo. Všetka pozornosť sa upriamila na nich, každý len neveriacky sledoval čo sa deje. Komunikovali s publikom, ktoré im dávalo námety na nové scénky. Všetci sme sa chytali za bruchá, boli ozaj dobrí. “Prídite zajtra o 6 na skúšku, máme tréningy pre začiatočníkov aj pokročilých,” vyzývali na koniec. Ďalšia študentská asociácia, fakt to tu žije. 


Keďže nie je na čo čakať, s pár ďalšími ľuďmi sme využili príležitosť a hneď sa zapojili do jednej študentskej asociácie Spire (http://www.spireorg.no/), ktorá sa zaoberá  environmentálnymi aspektmi svetového obchodu, poľnohospodárstvo a tiež klimatickou zmenou. Prvé stretnutie bolo v modernej budove v centre mesta, v kancelárii väčšej neziskovky. Hneď sme dostali bavlnené tašky s logom a aj nejaké úlohy do budúceho meetingu (o tom dúfam napíšem podrobnejšie inokedy).

Asi najlepším zážitkom z celého týždňa bol výlet, ktorí spontánne zorganizovali traja Nóri, ktorých jeden z výmenných študentov náhodou spoznal v bare. Šli sme sa prejsť na Sognsvann, čo sú jazerá a lesy hneď o študentského ubytovania. V Olomouci sú parky krásne, no poriadna príroda mi tam chýba. V Nórsku je vraj príroda vždy v 30 minútovom dosahu. Krajina bola zasnežená, jazerá zamrznuté, Slnko príjemne hrialo. Po krátkej prechádzke sme zašli na menšiu cestičku. Po chvíli chôdze sme našli pekné miesto, kde sme založili oheň na zahriatie (pri zbieraní dreva v lese som na okamih videl bieleho divého zajaca, krása). Na ohni sme si najskôr uvarili čaj a kávu, neskôr jeden z Nórov zarobil cesto na nejaké pečivo. Moc som nerozumel, ako to budeme opekať. Po tom, čo sa cesto nadýchalo sme z neho vytvarovali dlhé pásy, ktoré sme potom obtočili okolo palice a mohlo sa opekať. Niečo ako malé slané trdelníky opekané na ohni. Nóri ich jedia buď so syrom, alebo so sladkými marmeládami (hlavne čučoriedkovou). Chutili výborne, hlavne v tej zime.

Ani neviem ako, no na jednom mieste sme strávili skoro 6 hodín. Vonku bolo síce okolo -5 stupňov, no keďže sme boli uprostred krásnej zimnej prírody, čas ubiehal ako voda (tá by toho v tom mraze moc nenabehala). Bola to skvelá príležitosť dozvedieť sa viac o Nórsku od domácich. Z celej konverzácie mi najviac utkveli v pamäti Saami, pôvodní obyvatelia severnej časti Škandinávie. Dnes už ich väčšina žije v Osle, no istá časť žije stále na severe. Majú ázijské črty a úplne iný životný štýl. Nóri dlho chceli, aby sa prispôsobili väčšinovému spôsobu života a stali sa pravými Nórmi, prechádzali programami “znóršťovania”, čím do veľkej miery zničili ich kultúru. Dnes už majú svoje práva, územie, vládu, a dokonca aj niektoré špeciálne právne výnimky. Mladí chlapci po prekročení 13 roku života dostávajú veľký nôž, ktorý so sebou nosia. Veľmi ma táto kultúra zaujala. Doposiaľ som vôbec nevedel, že že v Európe ešte máme podobné kultúry. Určite si chcem o nich naštudovať viac, snáď aj niečo napíšem.

Keďže (ne)ubytovanie bolo hlavnou témou prvého príspevku, hneď naň nadviažem.
Už bývam vo svojom!!!
Pred príchodom som podpísal zmluvu, kde nebola konečná cena ubytovania. Chcel som zariadenú izbu pre jedného (zdieľané tu nemajú), no cena takejto izby sa pohybuje v rozmedzí od 2700 do 4300NOK, čo je na eurá €300 – €460 (teda celkom dosť veľký cenový rozdiel). Trochu som sa bál, že kvôli môjmu neskorému príchodu mi ušli všetky lacné izby, no nakoniec mi priradili izbu za 3300NOK teda okolo €360. Na Slovensku by ste si za takýto peniaz mohli prenajať pravdepodobne peknú garsónku niekde v centre Bratislavy. Tu mám za to samostatnú izbu, kuchyňu a kúpeľňu zdieľanú s ďalšími ľuďmi, ktorí bývajú na tom istom poschodí. Oficiálne je tu 7 izieb, no na našom poschodí sme zatiaľ len traja (ja, Američan a Etiópan). Keďže namiesto kľúčov tu majú len karty (jednu od hlavného vchodu a jednu od izby), prvý krát v živote žijem bez jediného kľúča a s peňaženkou plnou kárt.

Izba je minimalisticky zariadená. Stôl, skriňa, posteľ, polička a menší stolík. Nie sú tam ani periny či plachta, takže väčšina ľudí si všetko kupovala v IKEA. O tom, že periny mať nebudeme som vedel už dopredu, no ťahať ich zo Slovenska nie je asi najlepší nápad. Zobral som si teda len spacák a tenkú deku. Na pol roka stačí nie? 😀 Perina sa mi kupovať nechcela, pretože domov by som ju aj tak nebral a s jej predajom by som mal len ďalšie opletačky. Mal som ale zase šťastie.

V kumbále na čistiace prostriedky som našiel veľa vecí po bývalých študentoch a medzi nimi bola aj perina, malá (trochu pokazená) lampička a záclony. Z domu som si zobral budhistické farebné vlajky z Indie a set troch mini obrazov so stromami, ktoré som mal aj na kolejích v Olomouci. Ak niekedy pôjdete na dlhšie do zahraničia, odporúčam zobrať si niečo, čo vám bude dotvárať príjemnú atmosféru domova, aj keď doma úplne nie ste. Trochu som popresúval nábytok, povešal dekorácie a záclony a hneď v prvý deň som mal dobrý pocit z nového “domova”. Cena zariadenia 0 NOK, spotreba nových výrobkov, 0.

V kuchyni tiež ostalo dosť veľa vecí po minulých študentoch, takže som si nemusel kupovať žiadne kuchynské náradie, čo mi ušetrilo ďalšie financie a hlavne čas. Chladničky boli plné jedla (časť z neho plesnivá), čiže úloha č. 1 bola vyčistiť aspoň jednu z nich, aby som si mal kam dať jedlo. Nadával som, keď nám v Olomouci pri vysťahovávaní z kolejí do podrobna kontrolovali každý šuplík, no už mi je jasné, prečo to robia. Okrem pokazeného jedlo tu ale zostalo aj veľa trvanlivého napr. cestoviny, korenia, soľ, olej, takže som opäť ušetril na počiatočných nákupoch. Keďže v reštauráciách tu stojí jedlo okolo €15, je jasné, že si každý deň budem variť, a preto som rád, že kuchyňa je dobre vybavená a máme aj trúbu

Jedlo je tu naozaj drahé. Hneď 3 minúty od domu máme malý supermarket REMA. A hádajte čo? Ich kontajnery sú otvorené. Cítim sa trochu rozmaznaný. V Olomouci musím ísť aspoň 15 minút pešo k najbližšiemu supermarketu, tu to mám hneď pod nosom. A to že tam toho odpadu je! Pre tých, čo o vyberaní kontajnerov za supermarketmi ešte nepočuli, hovorí sa tomu dumpster-diving. V britskej angličtine skipping. Je to akási forma aktivizmu, proti obrovskému plýtvaniu jedlom, ktorého sme dnes svedkami. Celosvetovo sa podľa UN vyhodí ⅓ všetkých potravín. V USA je to skoro ½. Dumpster-diveri nie sú bezdomovci, ani chudáci, ktorí sú odkázaní na hrabanie sa v odpadkoch. Často sú to ľudia, čo sa chcú dištancovať od konzumného spôsobu života, či znížiť svoju ekologickú stopu na minimum.

Ja som dumpster-diverom už skoro druhý rok. Na čo by som utrácal peniaze za ovocie či zeleninu, keď sa vyhadzuje v perfektnom stave? Okrem toho, že tak znížim svoj environmentálny dopad, ušetrím aj veľké množstvo peňazí. Môžem si tak dovoliť kupovať zvyšok jedla (to, ktoré v kontajneroch nenájdete – ryža, strukoviny, cestoviny) v kvalite organic či fair-trade.

Som teda rád, že dumpster diving mi pomôže prežiť aj v Nórsku. Celý “nákup” mi  trvá ešte kratšie, ako keby idem do samotného hypermarketu, pretože rady na platenie sú tam celkom dlhé. Proste luxus. Keďže včera sme našli lososy, zemiaky, avokáda, baklažány, šunky, rajčiny, pomaranče, celé kura (bolo ich tam ďalších 6) a dokonca aj ruže či tulipány, rozhodol som sa zorganizovať spoločnú večeru pre pár ľudí, čo bývajú kúsok odo mňa. Bol som celkom prekvapený, že veľa z nich o dumpster divingu nikdy nepočulo. Veľa sa pýtali a nabudúce ich mám vraj zobrať zo sebou.

Po prvý krát som robil celé kura! Možno sa pýtate, či už jem mäso. Odpoveď je nie aj áno :D. Všetko jedlo, ktoré si kupujem je vegánske. Mäso normálne nejem, hlavne kvôli jeho obrovskej environmentálnej stope, dopadu na klimatickú zmenu, etike a otrasným podmienkam veľkochovov. Pokiaľ však nájdem v košoch syry či mäso, kľudne ich zjem. Nepodporujem svojou kúpou tento priemysel a znížim aspoň malú čas odpadu. Hovorí sa tomu freeganstvo. Okrem kuraťa s pečenými zemiakmi a šalátom sme mali vegánsku musaku, na pitie vydumpstrený džús (dali by ste si pomaranč či jablko? :DD). Proste fakt večer na úrovni. Všetkým sa celý večer veľmi páčil a vraj ho budeme opakovať.

 

Inak som si po prvý krát v živote stal členom fitka. Dokonca na pol roka. Kto by bol povedal, že to bude práve v Nórsku :D. Na pol roka to pre študentov stojí neuveriteľných €100. V cene je vstup do 6 veľkých posilňovacích komplexov po celom meste, bazén, sauna a naviac voľný vstup na skupinové cvičenia, ktorých je každý deň okolo 20. Môžete si teda vybrať medzi jógou, pilates, kruhovým tréningom, spinningom a mnohými ďalšími. Už sme s pár ďalšími ľuďmi vytvorili aktívnu skupinku, tak som bol tento týždeň vo fitku 4x. Cvičiť, plávať a potiť sa  v saune. Na toto v Olomouci nemám čas. O to viac ma teší fakt, že na šport sú tu skvelé podmienky. Zajtra mám prvý badmintonový tréning, tak som zvedavý. 

Čo dodať na záver? Myslel som si, že tu budem väčšinou sedieť doma na riti, keďže všetko je predražené. Nakoniec mám prakticky zadarmo skvelé jedlo, za ubytovaním krásny les so zamrznutými jazerami (na prechádzky ideálne), posilňovňu, bazén a saunu 10 minút pešo od domu za výbornú cenu. Tento týždeň som sa cítil ako na wellness. Zajtra sa mi ale konečne začína škola, takže uvidíme ako to bude pokračovať. Majte sa pekne.

P.S.: Ubytovanie tu vôbec nekontrolujú, takže môžete prísť pozrieť Oslo. Na zemi mám miesto pre jednoho až dvoch (ďalej by sa dalo spať na gauči v obývačke), tak len napíšte kedy prídete, nech si to naplánujem.

norway-075

Advertisements

2 thoughts on “Prvý týždeň je za mnou. Nebol to len sen?

  1. Alžbeta Trembecká says:

    Teddy, milujem čítanie Tvojich zážitkov, je to ako relax. Len tak ďalej! Môj Erasmus už pomaly končí, bodaj by som to mohla zažiť ešte raz, ale ty si ten Tvoj poriadne uži! Dúfam, že budeš so školou veľmi spokojný a zažiješ ďalšie super zážitky, s ktorými, ako dúfam, sa opäť podelíš 😉

    Like

  2. Viera Valentová says:

    Krásne erazmácke čítanie, tú prírodu hneď za rohom úplne závidím, takisto poriadne preskúmaj komunitu Laponcov-Saamov a o dumpster divingu počas Erazmu v Nórsku som veru počula asi od každého erazmáka, ktorý sa tam vybral z nášho regiónu, tak pekne šír tradíciu 🙂 Veľa zdaru prajem!

    Like

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s